Cca. 1,2 milióna nervových vlákien sa stretáva v hlave zrakového nervu. Krátkym, okrúhlym, sitovým otvorom v sietnici vystupujú vo zväzkoch a spájajú sa do zrakového nervu. Zrakový nerv prebieha 25 až 40 milimetrov v očnej dutine a 10 až 15 milimetrov v lebke pred tým, ako sa oba zrakové nervy...

Šošovka je okrem rohovky zodpovedná za spájanie svetelných lúčov a ich ostré zobrazenie na sietnici. Šošovka môže meniť svoju formu a tým aj silu lomu, čo je potrebné pri videní do blízka. Táto vlastnosť sa nazýva akomodácia. Akomodácia je možná, lebo šošovka je obklopená elastickou kapsulou a...

Najdôležitejšou úlohou dúhovky je regulácia dopadania svetla v zmysle oslepenia. Íris má centrálny, okrúhly, pohyblivý otvor, pupilu. Pupila sa môže pomocou dvoch svalov zužovať alebo rozširovať. Obsah pigmentu pupily určuje jej farbu: Modré oči sú menej pigmentované, hnedé oči sú silne...

Horné a dolné viečko sú dva pohyblivé očné záhyby, ktorých najdôležitejšou úlohou je ochrana očnej gule. Viečka sa reflexne zatvárajú pri vnikaní cudzích telies a pri silnom oslepení svetlom. Aj obočie a mihalnice zabraňujú tomu, aby sa do oka dostal prach a pot. Viečka sa okrem toho pravidelným,...

Hlavná časť sĺz je tvorená slznými žľazami uloženými pod horným viečkom. Približne 1% produkcie sĺz pripadá na ostatné slzné žľazy, ktoré sa prevažne nachádzajú v spojovke. Mnohými vývodmi odovzdáva slzná žľaza svoj vodnatý sekrét, ktorý sa vďaka pohybom očných viečok rozdeľuje na očnej guli....

Existujú dva priame a dva šikmé okohybné svaly. Sú uložené na očnej guli vždy hore, dolu, naľavo a napravo, ako i šikmo vonku hore a dole a sú zodpovedné za jej pohyb vo všetkých smeroch pohľadu.

Kostená očnica je tvorená spolu siedmimi, navzájom susediacimi lebečnými kosťami. Hlavnú časť tvorí čelová kosť, klinová kosť, jarmová kosť a kosť hornej čeľuste. Dve miesta sú mimoriadne krehké: dno očnice a časť bočnej vnútornej steny. To zohráva úlohu hlavne pri úderoch na oko, lebo očnica sa...